Lapis lazuli – kameň totálneho vedomia

AJ: Lapis Lazuli, Lazurite, NJ: Lapis, Lapis Lazuli, Lasurstein, Lasurit, Lapislazuli

Jeho meno „lapis lazuli“ sa interpretuje rôzne – niekde sa pripisuje španielskemu „lapis“ (ceruzka), inde latinskému lapis (=kameň) a perzskému „lajuward“ (=kameň). „Lazuli“ sa zjavne týka jeho modrej farby, odvodenej od lazuritu.

Lapis lazuli sa nazýva aj lazurit. Kryštalizuje v mase, kockách a dodekahedrálnych kryštáloch. Samotný kameň je kombinácia minerálov, Za jeho hlbokú modrú farbu zodpovedá lazurit. Okrem lazuritu ho môžu tvoriť aj iné minerály ako sodalit, kalcit, haüyn(it) a pyrit. Za biele žilkovanie zodpovedá kalcit a za zlatisté vločky zas pyrit – oba pomáhajú integrovať indigovú energiu lazuritu do ľudského tela. Afgánsky lapis sa vyznačuje inklúziami pyritu, kým čílsky lapis obsahuje viac kalcitu a len máličko pyritu a je menej hodnotný. Dodekahedrálne kryštály sa vyskytujú prevažne u afgánskeho lapisu a sú vzácne.

Kamene pre “mocné vrecká”

“Mocné vrecká” sú bosorácka pomôcka – malé vrecúško, v ktorom nosievate amulety alebo bylinky a rôzne iné pomôcky, ktoré vám majú pomáhať v určitých situáciách. Volajú sa aj “mojo” (číta sa modžo) a toto meno je skomoleninou anglického “magic”.

Aj kamene sa dajú požívať v “mocných vreckách” – buď samotné, v kombinácii s inými kameňmi alebo v kombinácii s inými predmetmi. Tu je niekoľko vhodných kombinácií:

Máte ako skladovať kamene?

Keď niekto prepadne zbieraniu kameňov, má jeden veľký problém – kam s nimi? Pamätám sa, keď už sa nezmestili do jedného košíčka, potom ani do dvoch… a niektoré z nich som chcela mať pekne popísané, aby som nezabudla, čo sú zač… Vtedy som mala geniálny nápad – dávať ich do prázdnej bonboniéry. To som si dala! Moja váha išla utešene nahor a stále som potrebovala nové a nové bonboniéry…

Nedávno (tak 2-3 týždne) robila GabyBaby pochôdzku po obchodoch a v jednom našla čosi, čo okamžite nakúpila a hneď mi aj poslala fotografie. Sú to krabičky a vrecúška, do ktorých možno poukladať tak kamene, ako aj šperky. Krabičky majú tú výhodu, že na ich obsah sústavne vidíte, a navyše väčšina kameňov nemá veľmi v obľube úplnú tmu (ale pozor na orpiment/auripigment a realgar!). A do kameňov nesadá toľko prachu, ako keď ich máte na polici alebo v košíčku.

Boji – rastúce kamene, „živé“ kamene

AJ: Boji Stone, Boji®, Pop Rock, Kansas Pop Rocks NJ: Boji(s), Pop-Rocks

O žiadnom inom kameni sa nepopísalo toľko nezmyslov ako o Boji! Na internete nájdete všetko o tom, ako rastú a množia sa, ako rastú zo zeme na stopkách, ako im treba dávať potravu, ako sa niekedy vezmú a idú na vandrovku… Pritom som čoskoro zistila, že niekedy si autori pletú Boji (číta sa „bodži“ alebo „boudži“) s Moqui a s oolitmi, čo ešte sťažuje priradenie vlastností. Ale predsa len, za pokus to stojí:

Labradorit – energetický štít

AJ: labradorite, spectrolite, larvikite, NJ: Labradorit

Najvýraznejšou črtou labradoritu je jeho dúhovitá meňavosť. Je nepriehľadný. Normálny kúsok vyzerá sivasto a nezaujímavo, ale keď ho otočíte v svetle, začne hádzať záblesky modrej, zelenej, červenej či žltej s metalickým leskom. Podobá sa na Mesačný kameň, až na to, že farby sú „zemitejšie“. Oba patria do skupiny spektrolitov (živce) a niekedy sa aj zamieňajú. Iné známe živce sú albit a Slnečný kameň.

Ešte som zistila, že niekedy sa u obchodníkov nazýva labradorit aj „galaxit“, hoci galaxit patrí k spinelom, nie k živcom.

Malachit – kameň transformácie

AJ: malachite, NJ: Malachit

Nepriesvitný živozelený až modrozelený minerál, obvykle s nerovnomerným prúžkovaním vo forme rôznych vzorov. Za zelenú farbu vďačí obsahu medi. Meno malachit pochádza z gréckeho “malache” (maľva, kvôli zelenej farbe) alebo „malakos“, teda mäkký. Chemický vzorec: Cu2CO3(OH)2. Monoklinický kryštálový systém, často globulárny alebo botryoidálny výskyt, len zriedkavo vytvára ružicovito-ihličkovité kryštály. Tvrdosť podľa Mohsa 3.9 – 4.0, inde 3.5 – 4 . Špecifická hustota 3.9 – 4.0, index lomu 1.85. Náleziská: Zaire, Kongo, Namíbia, Ural, Mexiko, Austrália, Veľká Británia, Francúzsko, Čile, USA.

Mnohé malachity obsahujú aj iné minerály – najčastejšie tmavomodrý azurit, čierny mottramit, belasý chryzokol alebo hrdzavý limonit.

Rozmiestnenie kameňov v dome

Keď si kamene umiestňujeme do priestoru, veľmi často sa riadime len intuíciou. Obvykle je to ten najlepší postup. Pre ľudí, ktorí svojej intuícii zatiaľ až tak neveria, existuje niekoľko jednoduchých zásad:

• Základné pravidlo: prepojte časti tela a zodpovedajúce čakry s miestnosťami a tým, čo v nich obvykle robievate. Pýtajte sa: Aký je účel miestnosti vzhľadom na moje telo a myseľ? 
• V kuchyni sa veľmi často zdržiavajú viacerí členovia rodiny odrazu. Je to miesto pre červené, oranžové a žlté kamene, ktoré sa viažu na tráviace procesy a žalúdok, na mentálnu i intelektuálnu stimuláciu, ale aj pre všetky iné svetlé a jasné kamene, pretože kuchyňa je obvykle srdce i duša domu, kde robievame množstvo rozdielnych vecí.

Uskladnenie kameňov, keď ich nepoužívame

Keď ľudia svoje kamene nepoužívajú, majú tendenciu povkladať ich do nejakých škatuliek alebo priečinkov (ja sama som na to používala krabice z bonboniéry s ich plastikovými vložkami) alebo do plastikových sáčkov. Väčšinou si ich aj označíme menovkou, aby sme nezabudli, o aký kameň ide, uzavrieme a dáme do skrine alebo na iné chránené tmavé miesto. 

Takýto spôsob uskladnenia je aj v poriadku, pokiaľ ide o krátkodobé uskladnenie (napríklad pri preprave). Ale kamene nemajú radi úplnú temnotu po dlhšiu dobu. Oveľa vhodnejšie pre ne je umistniť ich do malých košíčkov alebo sklených misiek a povykladať niekam, kde nie sú v ceste, ale vzduch a svetlo k nim majú aspoň v akom-takom množstve prístup (napríklad na horné police alebo na skrine). Alebo ich možno takto využiť ako dekoračné predmety v priestore. Celá atmosféra priestoru sa tým zmení – niekedy v priebehu pár minút! Bude sa nám ľahšie dýchať, v priestore bude veselšie a bude v ňom panovať väčší pocit spokojnosti. Stačí, keď majú to svetlo ako každý iný člen domácnosti.

Ako určiť špecifickú hustotu kameňa?

Ak chceme určovať špecifickú hustotu kameňa, potrebujeme poznať jeho objem a váhu.

Váhu kameňa dokážeme zistiť pomocou váhy (aj kuchynskej).

Objem kameňa možno pri jednoduchých tvaroch ako kocka alebo guľa vyrátať z ich rozmerov. Pri komplexnejších povrchoch si môžeme pomôcť Archimedovým zákonom – ponoríme kameň do tekutiny a zmeriame, koľko tekutiny vytlačil. 

Prečo kamene menia farbu?

V minulosti som sa stretla viackrát s otázkami na zmenu farby kameňa.

Nuž, ešte stále neviem jednu jedinú a všeobecne platnú odpoveď … Ale informovala som sa a tu je to, čo som našla:

Je pomerne bežné pre quartz (kremeň) a mnohé iné kamene, že zmenia alebo stratia farbu. Quartz obvykle stratí farbu, ak bol vystavený veľkému žiareniu slnka. Slnečné svetlo vybieli alebo zničí minerály, ktoré ho zafarbujú (napr. ruženín ako odroda quartzu získava svoju ružovú farbu vďaka mangánu alebo titániu). Ak bol quartz farbený a vložíme ho do vody, farba sa môže vyplaviť a kameň zostane bezfarebný.